Život Prešova
online
online
Centrum SNV bude zdobiť zvon
23.04.2013 Spišská Nová Ves
Spišská Nová Ves (PR mesta Spišská Nová Ves) Centrum Spišskej Novej Vsi bude zdobiť zvon uliaty jedným z posledných majstrov známej stredovekej spišskonovoveskej zvonolejárskej dielne
„Zvony, ktoré dostali svoju majestátnu podobu aj zvučný melodický hlas od Majstra Konráda a jeho pokračovateľov, sú viac ako pol tisícročia nepodplatiteľnými svedkami húževnatých obyvateľov Spiša a ich každodenného života.“
Vo štvrtok 25. apríla o 10.00 hod. bude v priestore pred Radnicou inštalovaný kostolný zvon zo slávnej stredovekej spišskonovoveskej zvonolejárskej dielne založenej Majstrom Konrádom.
Zvon bude umiestnený v blízkosti nedávno odhaleného pamätníka „Miesto prianí - Pocta Majstrovi Konrádovi“.
Ide o kostolný zvon zo slávnej stredovekej zvonolejárne založenej Majstrom Konrádom, ktorý bol vyhotovený Jánom Wagnerom. Datovaný je po roku 1475, vysoký je 85 cm. Nápis na zvone O+REX+GLORIE+VENI+ Pa+C (O, kráľ slávy, príď s pokojom) vystihuje nielen náboženský obsah, keďže zvony zvolávajú dodnes do chrámu na bohoslužby, ale i túžbu nás všetkých po pozemskom mieri a pokoji. Podľa kampanológa Juraja Spiritzu sa tento text v nepatrených odchýlkach nachádza na siedmich zachovaných zvonoch pochádzajúcich zo spišskonovoveskej stredovekej zvonolejárne.
Mestu Spišská Nová Ves zvon ako svoj zbierkový predmet poskytlo do nájmu Východoslovenské múzeum v Košiciach.
„Inštalovaný zvon má byť akousi pozvánkou nie len na pripravovanú výstavu Múzea Spiša, ale i ako upozornenie, že sa v neďalekej najvyššej kostolnej veži Slovenska nachádza ďalší zo zvonov pochádzajúci z tejto významnej stredovekej zvonolejárskej dielne, tzv. Šmertný zvon z roku 1486, ktorý ulial taktiež majster Ján Wagner,“ uviedol v tejto súvislosti primátor Spišskej Novej Vsi Ján Volný.
K slávnostnému odhaleniu zvona dôjde 3. mája o 16.00 hod. v rámci Otvorenia letnej turistickej sezóny. Nasledovať bude vernisáž výstavy „Zvony, zvonice a zvonenie na Spiši v minulosti“ v Múzeu Spiša.
Spišská Nová Ves, spomínaná v stredovekých listinách ako Villa nova, sa môže hrdiť, že práve v nej mal svoju lejáreň zvonolejár a umelecký kovolejár Majster Konrád. Prvá písomná správa o ňom pochádza z roku 1357. Do Spišskej Novej Vsi prišiel v roku 1357 z Visegrádu, kde ulial pre panovníkovo sídlo, ako to dokazuje časť hlinenej formy, v tej dobe nevídaný veľký zvon. Pri odchode z Visegrádu mu Ľudovít I. udelil viaceré výsady. Zaručovali mu slobodný výber trvalého bydliska a oslobodenie ich tamojšieho domu od všetkých dávok a daní. V roku 1364 využil Majster Konrád prítomnosť Ľudovíta I. v Levoči, aby získal od neho potvrdenie výsad, ktoré mu udelil vo Visegrade. Listina z roku 1364, ktorá bola spísaná ako kladná odpoveď na jeho prosbu, je v súčasnosti uložená v Štátnom archíve v Levoči.
Majster Konrád ulial podobný zvon so šesťramennou korunou pre farský kostol v Kysaku. Je to najstarší datovaný, už 637 rokov starý, zvon na Slovensku.
Životopisné údaje o zakladateľovi najznámejšej gotickej zvonolejárne sú skromné a málovravné. Nevieme, kedy sa narodil, ani to, kde a u koho sa naučil tvarovať žeravú meď legovanú v taviacej peci cínom na bronz. Môžeme sa iba domnievať, že opustil svet živých po roku 1380 v Spišskej Novej Vsi, kde žil od roku 1357. Majster Konrád sa považuje za zakladateľa prvej písomne doloženej zvonolejárne na Slovensku vedenej laikom. On a jeho ďalší nasledovníci liali zvony a príležitostne aj dvojdielne bronzové krstiteľnice 156 rokov, a to od roku 1357 do roku 1513.
Zaujímavosťou je aj ďalšie pôsobenie zvonolejárskych majstrov v meste. Majster Konrád vo svojom závete zanechal základinu pre udržiavanie kaplnky, kaplána a špitála - ústav pre biednych, bezvládnych a chorých (dnes Slovenský kostol na Levočskej ulici). Majster Ján (ulial zvony, ktoré sú v nižšej veži Baziliky sv. Márie na Rynku glownym v Krakove) bol členom mestskej rady v Spišskej Novej Vsi v rokoch 1415 a 1417. Majster Ján Wagner sa podieľal na činnosti mesta, v rokoch 1500, 1504, 1507 - 1508 bol členom mestskej rady a v roku 1510 sa stal richtárom. Pôsobil tiež ako podrichtár a banský úradník.
Na základe podkladov Juraja Spiritzu, Františka Žifčáka a Ruženy Kormošovej spracovala Andrea Jančíková.
Autor: Edita Sýkorová
„Zvony, ktoré dostali svoju majestátnu podobu aj zvučný melodický hlas od Majstra Konráda a jeho pokračovateľov, sú viac ako pol tisícročia nepodplatiteľnými svedkami húževnatých obyvateľov Spiša a ich každodenného života.“
Vo štvrtok 25. apríla o 10.00 hod. bude v priestore pred Radnicou inštalovaný kostolný zvon zo slávnej stredovekej spišskonovoveskej zvonolejárskej dielne založenej Majstrom Konrádom.
Zvon bude umiestnený v blízkosti nedávno odhaleného pamätníka „Miesto prianí - Pocta Majstrovi Konrádovi“.
Ide o kostolný zvon zo slávnej stredovekej zvonolejárne založenej Majstrom Konrádom, ktorý bol vyhotovený Jánom Wagnerom. Datovaný je po roku 1475, vysoký je 85 cm. Nápis na zvone O+REX+GLORIE+VENI+ Pa+C (O, kráľ slávy, príď s pokojom) vystihuje nielen náboženský obsah, keďže zvony zvolávajú dodnes do chrámu na bohoslužby, ale i túžbu nás všetkých po pozemskom mieri a pokoji. Podľa kampanológa Juraja Spiritzu sa tento text v nepatrených odchýlkach nachádza na siedmich zachovaných zvonoch pochádzajúcich zo spišskonovoveskej stredovekej zvonolejárne.
Mestu Spišská Nová Ves zvon ako svoj zbierkový predmet poskytlo do nájmu Východoslovenské múzeum v Košiciach.
„Inštalovaný zvon má byť akousi pozvánkou nie len na pripravovanú výstavu Múzea Spiša, ale i ako upozornenie, že sa v neďalekej najvyššej kostolnej veži Slovenska nachádza ďalší zo zvonov pochádzajúci z tejto významnej stredovekej zvonolejárskej dielne, tzv. Šmertný zvon z roku 1486, ktorý ulial taktiež majster Ján Wagner,“ uviedol v tejto súvislosti primátor Spišskej Novej Vsi Ján Volný.
K slávnostnému odhaleniu zvona dôjde 3. mája o 16.00 hod. v rámci Otvorenia letnej turistickej sezóny. Nasledovať bude vernisáž výstavy „Zvony, zvonice a zvonenie na Spiši v minulosti“ v Múzeu Spiša.
Spišská Nová Ves, spomínaná v stredovekých listinách ako Villa nova, sa môže hrdiť, že práve v nej mal svoju lejáreň zvonolejár a umelecký kovolejár Majster Konrád. Prvá písomná správa o ňom pochádza z roku 1357. Do Spišskej Novej Vsi prišiel v roku 1357 z Visegrádu, kde ulial pre panovníkovo sídlo, ako to dokazuje časť hlinenej formy, v tej dobe nevídaný veľký zvon. Pri odchode z Visegrádu mu Ľudovít I. udelil viaceré výsady. Zaručovali mu slobodný výber trvalého bydliska a oslobodenie ich tamojšieho domu od všetkých dávok a daní. V roku 1364 využil Majster Konrád prítomnosť Ľudovíta I. v Levoči, aby získal od neho potvrdenie výsad, ktoré mu udelil vo Visegrade. Listina z roku 1364, ktorá bola spísaná ako kladná odpoveď na jeho prosbu, je v súčasnosti uložená v Štátnom archíve v Levoči.
Majster Konrád ulial podobný zvon so šesťramennou korunou pre farský kostol v Kysaku. Je to najstarší datovaný, už 637 rokov starý, zvon na Slovensku.
Životopisné údaje o zakladateľovi najznámejšej gotickej zvonolejárne sú skromné a málovravné. Nevieme, kedy sa narodil, ani to, kde a u koho sa naučil tvarovať žeravú meď legovanú v taviacej peci cínom na bronz. Môžeme sa iba domnievať, že opustil svet živých po roku 1380 v Spišskej Novej Vsi, kde žil od roku 1357. Majster Konrád sa považuje za zakladateľa prvej písomne doloženej zvonolejárne na Slovensku vedenej laikom. On a jeho ďalší nasledovníci liali zvony a príležitostne aj dvojdielne bronzové krstiteľnice 156 rokov, a to od roku 1357 do roku 1513.
Zaujímavosťou je aj ďalšie pôsobenie zvonolejárskych majstrov v meste. Majster Konrád vo svojom závete zanechal základinu pre udržiavanie kaplnky, kaplána a špitála - ústav pre biednych, bezvládnych a chorých (dnes Slovenský kostol na Levočskej ulici). Majster Ján (ulial zvony, ktoré sú v nižšej veži Baziliky sv. Márie na Rynku glownym v Krakove) bol členom mestskej rady v Spišskej Novej Vsi v rokoch 1415 a 1417. Majster Ján Wagner sa podieľal na činnosti mesta, v rokoch 1500, 1504, 1507 - 1508 bol členom mestskej rady a v roku 1510 sa stal richtárom. Pôsobil tiež ako podrichtár a banský úradník.
Na základe podkladov Juraja Spiritzu, Františka Žifčáka a Ruženy Kormošovej spracovala Andrea Jančíková.
Autor: Edita Sýkorová
0
www.ZIVOTPO.sk
